Lenže bezbariérovosť sa týka aj mamičiek s kočíkmi. Kým na sídlisku prejde mamička zo svojho vchodu do potravín alebo na zastávku MHD, musí prejsť „ix" bariérami v podobe obrubníkov a rôznych schodíkov.
Bariéry sa týkajú aj cyklistov, nevidiacich a dôchodcov. O tieto bariéry sa dennodenne potkýname všetci, ibaže sme si na ne akosi podvedome zvykli. Sme európske mesto kultúry, ale nie kultúry žitia.
Bezbariérovosť je problém, ktorý sa dlhodobo nerieši a pláta sa len ako výtlky na cestách po zime. Bezbariérovosťou sa chválime tam, kde by mala byť samozrejmá a tam, kde by bola „kultúrou" žitia, tam sa schovávame.
Chcel by som sa do tohto problému s Mariánom Macejom, mojim dobrým priateľom pustiť. Obidvaja si uvedomujeme, že to nevyriešime za mesiac, rok a ani jedno volebné obdobie. Vieme, že to nevyrieši žiadna mestská časť ani samotné mesto. Ale môžeme na tom začať pracovať, spojiť župu, mesto i mestské časti a postupne meniť Košice na mesto bez bariér.
Našu predstavu uverejníme už o pár dní.